reklama

Ako národná knižnica v Martine predražila projekt OPIS2 najmenej o 1000%

Kauza digitalizácia vyvrcholila. Výsledkom je brutálne štrukturálne zlyhanie a masívne ohlupovanie verejnosti masmediálnymi klamstvami o tom, ako Slovensko vyrástlo vďaka eurofondom. Pravdou je, že ide o hanebné zlyhanie.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (58)

Korupcia a predražovanie majú konkrétnu podobu aj v národnom projekte Digitálna knižnica a digitálny archív (DIKDA), ktorý mala realizovať Slovenská národná knižnica v Martine v rokoch 2010-2015.

Slovenská národná knižnica v Martine (SNK) od roku 2012 do konca septembra 2015 digitalizovala podľa správy mgr. Jána Kováčika na konferencii ITAPA 2015 spolu 2 649 338 objektov. Mala na to vynaložiť 40 282 685 EUR. Absolútna väčšina digitalizovaných objektov pritom v realizácii nie sú knihy, knižničné jednotky, ale listotlače, články z novín a listinné archívne jednotky.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SNK zásadne zmenila projekt a nedodržala medzinárodnú metodiku a odporúčania o objektoch digitalizácie. Článok z novín nie je objektom digitalizácie.

Nezrovnalosti, ktoré by mala knižnica vysvetliť, a ktoré by mali aj preveriť kontrolné orgány, sú v porovnaní s projektom a v rozpore s ním a zmluvou v tom, že:

  • SNK nezabezpečila masové priemyslové konzervovanie a záchranu písomného dedičstva

  • SNK nezabezpečila digitalizáciu vlastnými silami ale prostredníctvom privátnej spoločnosti (875 057 článkov zo SNK a 1 270 688 archívnych dokumentov zo SNA urobila externá spoločnosť). Pritom ide o základnú povinnosť a úlohy SNK, ktoré jej určuje zákon a zriaďovacia listina.

  • Podľa informácie Týždenníka Trend[1] 

„Celkový počet strán, ktoré sa mali zdigitalizovať v národnej knižnici, tým klesol z pôvodných 253,8 milióna na 40,3 milióna, čiže šesťnásobne. Jednak sa znížil počet objektov a tiež sa uprednostňujú písomnosti menej náročné na spracovanie na úkor náročnejších kníh. Napríklad články v novinách, príspevky v zborníkoch a podobne. Podľa pôvodnej zmluvy o návratnom finančnom príspevku mala knižnica zdigitalizovať celkovo 700-tisíc kníh. Tento cieľ sa znížil na 100-tisíc monografií.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Treba poznamenať, že kompletná infraštruktúra, IKT, stroje, zariadenia, zamestnanci atd, to všetko bolo dimenzované, pripravené a obstarané na pôvodný výkon 700 000 kníh a 253 000 000 strán. Táto infraštruktúra sa nevyužila dostatočne.

  • Ak vydelíme sumu pridelenú na projekt SNK počtom strán, (teda 40 282 685 € : 40 300 000 strán) dostaneme cenu SNK za jednu naskenovanú stranu. Je to 0,999 € (1 € ). To je niekoľkonásobne viac ako predpokladal projekt. Ale, to nie je všetko.

Podľa projektu mala byť cena za kompletnú digitalizáciu a konzervovanie jednej strany 0,19 €. Keďže v projekte SNK sa nerealizuje masová konzervácia, tak cena digitalizácie nemôže byť 0,19 , ale, aj vzhľadom na bežné komerčné ceny ca 0,10 (Napr. pozri ceny spoločnosti NUPSESO z Nitry).

  • Podľa európskych odporúčaní a štandardov sa do nákladov na digitalizáciu počítajú všetky náklady na infraštruktúru, investície - stavby, materiál, IKT, skenery, softvér, hardvér, laboratórne vybavenie, energie, mzdy, odvody, poistné, zamestnanci, služby, slovom všetko! Počítajme ďalej!

  • Treba teda zlúčiť všetky náklady ktoré sa viažu na vztvorenie, archivovanie a prezentáciu digitálneho obsahu SNK:

    • a) náklady na projekt SNK plus (40 282 685 )
    • b) alikvotné náklady na archív digitalizovaného obsahu (22 110 000 €)
    • c) náklady na sprístupňovanie digitálneho obsahu SNK cez tzv. Slovakianu (15 000 000 €)

Archív digitálneho obsahu

  • Podľa koncepcie MKSR nemá SNK digitálny obsah dlhodobo archivovať sama, ale prostredníctvom Centrálneho dátového archívu, ktorý je vybudovaný v rámci projektu OPIS2 v Univerzitnej knižnici v Bratislave. Tento archív má kapacitu 25 000 Terabytov (=25 PB). Náklady na archív boli ca 33 000 000 €.  Z toho je pre digitálny obsah SNK plánovaná a obstaraná kapacita 17 000 TB (=17 PB). Je škandalózne, že od roku 2012 do konca roku 2015, do archívu SNK nedala 17 000 terabytov, ale len približne 80 terabytov, čo nie je ani len jedno percento plánovaného objemu. To znamená, že „kolieska“ v archíve za 33 miliónov sa točia takmer naprázdno. Archív je v Univerzitnej knižnici v Bratislave využitý od roku 2012 doteraz asi na 10%.

  • Vrátime sa k počítaniu nákladov bezprostredne súvisiacich s projektom SNK. Tých 17 PB v archíve UKB, ktoré sú určené pre SNK, predstavuje 67% nákladov na archivovanie digitálneho obsahu z projektu SNK. Znamená to, že sumu 40 282 685 €, ktorú použila na digitalizáciu SNK, treba zvýšiť o 67% zo sumy 33 000 000 €. (67% z 33 000 000 je 22 110 000 €.).

Suma na projekt SNK je takto zvýšená na hodnotu 62 392 685 €.

Počítajme ďalej!

Cena za sprístupnenie digitálneho obsahu v Slovakiane

  • K sume 62 392 685 € je potrebné pripočítať alikvotnú čiastku aj z projektu Národného osvetového centra (NOC), ktoré malo od konca novembra 2015 sprístupňovať digitálny obsah cez systém Slovakiana. (Je to projekt OPIS2 - Centrálna aplikačná infraštruktúra). O štruktúre nákladov na tento projekt nemáme presné informácie. Pôvodne sa počítalo so sumou ca 23 000 000 €. Podobne, ako pri archíve v UKB, možno predpokladať, že väčšina digitálneho obsahu bude zo SNK. Zo sumy 23 000 000 v NOC je preto vhodné dedikovať na sprístupnenie digitálneho obsahu odhadom ca 15 000 000 € pre sprístupnenie obsahu SNK. (Poznámka: Vývoj nového softvéru pre Slovakianu nebol nevyhnutný, nakoľko existuje celý rad vynikajúcich softvérov open-source, z ktorých niektoré má SNK spred roka 2012).

  • SNK prenechala v rozpore s knižničným zákonom zverejňovanie digitálneho obsahu svojich zbierok inej štátnej organizácii v Bratislave, hoci je to základná povinnosť SNK, ktorú jej určuje zákon a zriaďovacia listina.

Komplexné faktické náklady na digitalizáciu, teda skenovanie, archivovanie a sprístupnenie atd. sú teda omnoho vyššie ako 40 282 685 € schválených na projekt v roku 2015. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
  • Podľa nášho názoru ide v národnom projekte Digitálna knižnica a digitálny archív (DIKDA) o skutočne vynaloženú sumu 77 392 685 €.

Takto sú náklady na jeden objekt (tých je podľa vyjadrenia SNK 2 649 338) priemerne 29,2 €.

Náklady na digitalizáciu jednej strany (je ich 40 300 000) sú 1,92 €.

Projekt SNK je predražený desať až devätnásťnásobne oproti schválenému projektu.

Teda vynaložené „náklady“ sú vyššie o 1000% až 1900 %. (Pri cene 0,19 € za digitalizovanú stranu je to 1000% a pri cene 0,10% za digitalizovanú stranu o 1900%).

 

[1] 05.10.2015

Dušan Katuščák

Dušan Katuščák

Bloger 
  • Počet článkov:  12
  •  | 
  • Páči sa:  30x

Prof. PhDr. Dušan Katuščák, PhD.Od roku 2000 do 04.05.2012 generálny riaditeľ Slovenskej národnej knižnice v Martine. Od 01.09.2012 prodekan pre vedu a výskum na Fakulte humanitných vied Žilinskej univerzity. V SNK pracoval od roku 1968. Oblasti profesionálneho záujmu: bibliografia, knižničná veda, štandardizácia, digitalizácia, informačná politika, informatizácia knižníc, dokumentácia kultúrneho dedičstva, ochrana písomného dedičstva. Vysokoškolský pedagóg. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu