reklama

Digitalizácia – hanba či úspech ?

Najdôležitejšou udalosťou roku 2015 v kultúre bolo skončenie realizácie národných projektov digitalizácie a budovania národnej infraštruktúry informačných inštitúcií – knižníc, archívov, múzeí, galérií, audiovízie.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Národné projekty boli realizované v rámci Operačného programu Informatizácia spoločnosti OPIS 2. Koniec projektov znamená aj koniec programovacieho obdobia 2006-2015, v ktorom sme pre slovenské pamäťové a fondové inštitúcie získali 180 000 000 eur. 

Sotva sa v budúcnosti takáto možnosť zopakuje. Boli vytvorené historicky najdôležitejšie podmienky pre uskutočnenie štrukturálnych zmien národných informačných inštitúcií, systémov a služieb.

Bezprecedentná šanca

Predstavte si, že v európskych krajinách majú podľa prehľadu ENUMERATE, pripravenej holandskými odborníkmi pre Európsku komisiu, rôzne informačné inštitúcie na digitalizáciu ročne priemerne len 295 tisíc eur. My sme mali na Slovensku v OPIS2 na digitalizáciu v národných projektoch ročne v rokoch 2012-2015 bezprecedentných 45 miliónov eur.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

To by sme si v inštitúciách a v profesijných združeniach mali dobre uvedomiť zakaždým, keď budeme opäť nariekať nad tým, že nám chýbajú na niečo peniaze.

Tých 180 miliónov v OPIS2 malo slúžiť na prekonanie našej zaostalosti. Namiesto štrukturálnych zmien sme svedkami štrukturálneho zlyhania, podvodného informovania o výsledkoch, fragmentácie, tolerovanie a organizovanie brutálneho predražovania v réžii ministerstva kultúry a pod.

O štrukturálne zlyhanie ide preto, lebo sa na ňom zúčastnili úmyselne alebo z nevedomosti všetky prvky štátnej štruktúry. Na tomto zlyhaní sa podieľali aj orgány Európskej únie, Úrad vlády, ako riadiaci orgán OPIS2, ministerstvo kultúry a jeho sprostredkujúci orgán, kontroly na všetkých úrovniach a v niektorých prípadoch aj štatutári inštitúcií, ktoré boli prijímateľmi finančnej pomoci z eurofondov. V každom prípade ide o nedostatočnú vecnú, finančnú a časovú kontrolu plnenia projektov a ich súladu s programom OPIS2 a štúdiou uskutočniteľnosti.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ani sa nečudujem, že niektoré krajiny, ktoré to všetko finančne ťahajú, majú už plné zuby európskeho molocha. Je mi z toho smutno. Odborníci v inštitúciách robili, čo bolo v ich silách a kompetencii. Tešili sa, že majú zaujímavú prácu... 

Načo to bolo dobré?

Ešte mnoho rokov budeme skúmať a interpretovať na konferenciách, v odborných a vedeckých publikáciách, záverečných a kvalifikačných prácach, či sa skutočne konali štrukturálne zmeny a či sa konečne približujeme k najvyspelejším krajinám. Bude to však lkanie nad rozliatym mliekom.

Budeme skúmať, čo sa podľa projektov malo urobiť a urobilo, čo sa malo urobiť a neurobilo a čo sa nemalo urobiť a urobilo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Budeme skúmať, aký je profesionálny a spoločenský efekt národných projektov.

Ako sa reálne zlepšili informačné služby pre vedu, výskum, vzdelávanie a zábavu? Aký je digitálny obsah, ktorý sa v projektoch akumuloval a kto za akých podmienok ho môže reálne využívať?

Trápny marketing a euroválov

To všetko bude mať zmysel, až keď opadne a doznie platená reklama potemkinovského typu, ktorá úspechy OPIS2 vykresľuje v ružových farbách, ako priam svetový unikát. RTVS a iní sú dozaista vďační za tie milióny z platenej reklamy. Ale, v duchu našej novej kultúry, sú to de facto korupčné peniaze od štátu. Našťastie, reklamy sú v slovenčine. Inak by sa na tom zabávala asi celá Európa a svet. Státisíce a zrejme až milióny eur, ktoré sa míňajú na marketing a propagáciu úspechov majú, samozrejme, najmä politickú motiváciu. Ak ide 80% verejných investícií z eurofondov, to sa fajne šafári, to sa super vládne. Aj v týchto voľbách ide len o to, kto sa zmocní euroválova. Prasiatka sa už tlačia a slintajú... 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď vajcia neznášame, aspoň musíme kotkodákať...

Len národná knižnica v Martine roku 2015 mala zvýšený rozpočet na publicitu a informovanosť z pôvodných 9 746 eur na 280 811 eur. Pán Lipták zistil, že národná knižnica v rámci publicity nakúpila vlani 100 bonboniérok za sumu 717 € spolu (objednávka SNK október 2015). Nuž, a faktúra za uvedené čokoládky je uvedená pod krycím názvom "publicita DIKDA". To, či Slovensko dospelo a skutočne vyrástlo, ako nám to vysvetľovali vyspelé deti v televíznych reklamách, to by sme mali vidieť v praxi. 

Dobré veci

Časť z tých 180 miliónov sa v projektoch využilo dobre. Dokladom toho je napríklad vybudovanie, osvojenie a využitie špičkovej infraštruktúry a skvelé výsledky národného projektu Digitálna audiovízia v gescii Národného filmového ústavu. Oceniť treba aj niektoré výsledky národných projektov Digitálna galéria (gestor Slovenská národná galéria), Digitálne múzeum (Múzeum SNP) a pod., v ktorých však nie je ani tak dôležitá samotná digitalizácia, ako skôr infraštruktúra, ochrana zbierok a nadobudnuté kompetencie, ktoré umožnia lepšie konzervovať a spravovať zbierky a objekty. Otáznik visí nad udržateľnosťou projektov tam, kde podstatu projektu zabezpečovali súkromné firmy. Ukazuje to už teraz, po skončení OPIS2, prázdnotou zívajúci Centrálny dátový archív za 33 miliónov eur v Univerzitnej knižnici a vtipná Maďaričova Slovakiana za 23 miliónov eur. Potlesk!!! 

Veľa obchodníkov, málo odborníkov

Súkromné firmy, ktoré na OPIS2 dobre zarobili, len robili to, čo majú robiť. Chceli zakázky a zisky. Smutné je, že často nekompetentní úradníci a politickí nominanti si myslia, že história sa začína ich nástupom do funkcií. Pre nich nie je dôležitý výsledok. Odborníci len mali povedať ČO a oni už nastavovali KOMU KOĽKO. Verejný záujem nie je dôležitý, veľké euráčiky išli hore komínom a ktovie kam... Nuž, nekompetentní úradníci sú požehnaním pre dravých obchodníkov.

Von s pravdou o cenách

Hanblivo a vyhýbavo sa obchádzajú fakty o tom, koľko to všetko stálo a čo sa reálne v projektoch OPIS2 urobilo. Niektorí manažéri, ktorí sú zodpovední za OPIS2 postupne začínajú používať budúci čas. Niečo v tom zmysle, že to, čo sa urobilo je priam geniálne, ale že vlastne až teraz sa všetko akoby začína. A to sa bude platiť už z ďalších verejných zdrojov. Tak to sľúbil Marek...

Kompetentných nemýli, že projekty sa skončili a všetko podľa projektov malo byť hotové teraznie v budúcnosti. Mali na to 180 miliónov. Za túto sumu mohli byť napríklad postavené tri špičkové nemocnice alebo 5-10 nových knižníc – len aby sme si vedeli predstaviť tú horibilnú sumu...

Dušan Katuščák

Dušan Katuščák

Bloger 
  • Počet článkov:  12
  •  | 
  • Páči sa:  30x

Prof. PhDr. Dušan Katuščák, PhD.Od roku 2000 do 04.05.2012 generálny riaditeľ Slovenskej národnej knižnice v Martine. Od 01.09.2012 prodekan pre vedu a výskum na Fakulte humanitných vied Žilinskej univerzity. V SNK pracoval od roku 1968. Oblasti profesionálneho záujmu: bibliografia, knižničná veda, štandardizácia, digitalizácia, informačná politika, informatizácia knižníc, dokumentácia kultúrneho dedičstva, ochrana písomného dedičstva. Vysokoškolský pedagóg. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu