Digitálne zlyhanie

Autor: Dušan Katuščák | 12.2.2016 o 11:36 | Karma článku: 5,48 | Prečítané:  1035x

Ako hlavnému autorovi mi je ľúto, že sa nedostavili prakticky žiadne efekty z najväčšieho a najdrahšieho projektu Digitálna knižnica a digitálny archív (DIKDA) v gescii Slovenskej národnej knižnice, ktorý stál 40 282 685 eur

Projekt DIKDA som s kolegami pripravil ja, v roku 2011. Nikto z terajšieho manažmentu sa na príprave projektu nezúčastnil. Teraz je už jasné, že knižnica projekt bezdôvodne zásadne zmenila a z kvalitného zámeru urobila karikatúru, ktorá neobstojí ani profesionálne a finančne, ani  z hľadiska dopadov na služby pre verejnosť.

Pri tomto projekte odhadujem len finančné predraženie minimálne o 1000-1900 %... Na zakrytie týchto nezrovnalostí nestačí ani politická perina... Či ??? Minister a Smer to istí... Veď na parlamentnom výbore istý pán Číž pri prerokovaní tejto kauzy vyhlásil na margo istej riaditeľky: "My (rozumej Smer), za ňou stojíme". Čo k tomu dodať? A všetci, ktorí to spochybňujú budú diskreditovaní a osočovaní štátnou mašinériou... Lenže prešli už štyri roky a vyhovárať sa na "bývalých" je už trápne. Normalizácia XXL, tentokrát už v réžii novej politickej generácie bez pamäti.

Zásadná zmena projektu. Kto navrhol a schválil "zjemnenie" kritérií? A prečo?

V projekte SNK namiesto 700 000 knižničných jednotiek digitalizovali len 132 583 monografií a zborníkov. Vyhovárali sa, že vraj viac slovacík nemajú. Nuž, je smutné, že nevedia, čo spravujú. A čo regionálne slovaciká, čo historické knižnice, čo zbierky vedeckých a akademických knižníc, ústavov, cirkví a pod? Čo nové slovacikálne dokumenty, ktorých na Slovensku výjde ročne najmenej 10 000?

Namiesto 250 miliónov strán digitalizovali v SNK len zlomok. So SNK sa v odbore už vlastne nepočíta. Neurobili čo mali, a preto si rôzne inštitúcie rozbehli vlastné projekty digitalizácie. Samozrejme, z ďalších verejných zdrojov. Divoká digitalizácia a fragmentácia. Jedna kniha bude digitalizovaná možno stokrát... Platia to občania... 

Pritom bola k dispozícii a z eurofondov zaplatená kompletná infraštruktúra, obrovské financie, vyše 200 zamestnancov, desť robotických skenerov a poloautomatov atd.. Namiesto knižničných jednotiek dali do projektu 879 057 článkov z novín a časopisov, čo je v rozpore s európskymi a ministerskými metodikami a najlepšou praxou. V podstate ide o drzý podvod a tunel.

V Trende bolo vyjadrenie, že kritériá a ukazovatele "zjemnil" pán minister. 

200 zamestnancov, to je sila!

V európskych informačných a pamäťových inštitúciách vo verejnom a privátnom sektore pracuje podľa prehľadu ENUMERATE, pripraveného pre Európsku komisiu, v jednej inštitúcii na digitalizácii priemerne 8 zamestnancov, z toho časť dobrovoľníkov. V SNK som vytvoril v pôvodnom projekte pracovné príležitosti pre vyše 200 ľudí. Podľa pôvodného projektu mali mať príjmy okolo 700 eur. Mnohí bolo radi, že majú prácu a všeličo sa naučili... Dobre, že majú zamestannie a sú spokojní.

Kyslý papier je ešte kyslejší. Prichádzame o doklady našej kultúry

V projekte sa nerealizovalo masové konzervovanie kníh, takže kyslý papier je aj po minutí desiatok miliónov ešte kyslejší a ďalej degraduje. Strácame nenávratne naše písomné dedičstvo.  Deacidifikáciou malo prejsť ročne 20 ton materiálu. V roku 2014 SNK deacidifikovala 3 listy (!).  Pre porovnanie - Švačiari majú  deacidifikovaný a zachránený celý fond helvetík na ďalších 300-400 rokov. Predstavuje to tisíce ton materiálu.

Centrálny archív

Nuž a napokon centrálny archívSlovakiana. V Centrálnom dátovom archíve (CDA) UKB je kapacita 25 Petabytov (PB). To je 25 000 Terabytov (TB). V roku 2013 som v jednom blogu predpovedal, že táto kapacita sa naplní najviac na 10%. A skutočne - v novembri 2015, po skončení projektu, bolo v CDA 2,5 PB, teda 10%... Najviac poskytlo do CDA Múzeum SNP (1950 TB). http://cda.kultury.sk/sites/default/files/celkom_TB_0.jpg#overlay-context=sk/prevadzka

Z tých 25 PB mala dať SNK do archívu 17 PB, čiže 17 tisíc TB. Ale teraz (február 2016) SNK je tam zo SNK biednych 32,3 TB, ani nie jedno percento. Pritom CDA stál asi 32 miliónov eur. Na druhej strane má archív vzorne spracovanú celú dokumentáciu a 12 zamestnancov (pozri: http://cda.kultury.sk/?q=node/67... )

Akurát nevedno, čo tam tí zamestnanci "implementujú", keď v roku 2016 tam fakticky pribudlo len zopár stovák objektov z Múzea SNP a Národného filmového ústavu... Inak samé nuly!

Slovakiana - bublina za 23 miliónov eur

Digitálny obsah zo všetkých národných projektov sa mal (30%) podľa koncepcie MKSR sprístupniť cez portál Slovakiana. Bol to záväzný indikátor OPIS2. Slovakiana bola slávnostne pre verejnosť spustená 26. novembra 2015. Lenže, či sú naozaj dôvody na oslavy, rozhodnú používatelia. Každý si môže urobiť svoj úsudok o tom, či to, čo Slovakiana ponúka je hodné tých 23 miliónov eur...

Z písomného dedičstva je tam 750 696 objektov. Ale 750 672 objektov tvoria sčítacie hárky z národného archívu a len 24 objektov bolo po skončení projektu niečo iné ako sčítací hárok. Mimochodom, v novembri sa nám s mojou doktorandkou nepodarilo naraziť ani na jeden objekt zo SNK. V novembri 2015 tam napr. zo SNK nebola ani jedna kniha alebo noviny.

Kvôli histórii zaznamenáme, že výsledkom sprístupnenia digitálneho obsahu z národných projektov OPIS2 za 180 miliónov eur bolo 3. decembra 2015 po skončení projektov sprístupnených v Slovakiane:

2 380 výtvarných objektov, 

750 672 sčítacích hárkov,

236 objektov architektúra a urbanizmus, 

45 objektov - film,

14 objektov - odev,

8 objektov prírodné dedičstvo, 

3 objekty- stroje, prístroje a zariadenia.

Príležitosť, ktorú sme s kolegami prácne tvorili od roku 2000 v OPIS2 sme nevyužili.  Zlyhali sme na celej čiare ako informačná komunita a ako občania, ktorým by malo ísť o kultúrne dedičstvo. 

Na príčine je dozaista nekompetentnosť, devótnosť profesijných združení, absencia kritického myslenia, ľahostajnosť, strach, malichernosť, politické nominácie a všeobecné „porozumenie“ pre korupciu a predražovanie.

Pred časom som sa v parlamentnom výbore pre kultúru a médiá vyjadril, že treba očakávať, že namiesto výkladnej skrine skončí OPIS2 ako klietka hanby. Moje slová sa do veľkej miery potvrdili, a to ma trápi. Prezident Slovenskej republiky, Andrej Kiska zhodnotil na ITAP 2015 program informatizácie jedným slovom: hanba!  Súhlasíte?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?