reklama

Digitalizácia – hanba či úspech ?

Najdôležitejšou udalosťou roku 2015 v kultúre bolo skončenie realizácie národných projektov digitalizácie a budovania národnej infraštruktúry informačných inštitúcií – knižníc, archívov, múzeí, galérií, audiovízie.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Národné projekty boli realizované v rámci Operačného programu Informatizácia spoločnosti OPIS 2. Koniec projektov znamená aj koniec programovacieho obdobia 2006-2015, v ktorom sme pre slovenské pamäťové a fondové inštitúcie získali 180 000 000 eur. 

Sotva sa v budúcnosti takáto možnosť zopakuje. Boli vytvorené historicky najdôležitejšie podmienky pre uskutočnenie štrukturálnych zmien národných informačných inštitúcií, systémov a služieb.

Bezprecedentná šanca

Predstavte si, že v európskych krajinách majú podľa prehľadu ENUMERATE, pripravenej holandskými odborníkmi pre Európsku komisiu, rôzne informačné inštitúcie na digitalizáciu ročne priemerne len 295 tisíc eur. My sme mali na Slovensku v OPIS2 na digitalizáciu v národných projektoch ročne v rokoch 2012-2015 bezprecedentných 45 miliónov eur.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

To by sme si v inštitúciách a v profesijných združeniach mali dobre uvedomiť zakaždým, keď budeme opäť nariekať nad tým, že nám chýbajú na niečo peniaze.

Tých 180 miliónov v OPIS2 malo slúžiť na prekonanie našej zaostalosti. Namiesto štrukturálnych zmien sme svedkami štrukturálneho zlyhania, podvodného informovania o výsledkoch, fragmentácie, tolerovanie a organizovanie brutálneho predražovania v réžii ministerstva kultúry a pod.

O štrukturálne zlyhanie ide preto, lebo sa na ňom zúčastnili úmyselne alebo z nevedomosti všetky prvky štátnej štruktúry. Na tomto zlyhaní sa podieľali aj orgány Európskej únie, Úrad vlády, ako riadiaci orgán OPIS2, ministerstvo kultúry a jeho sprostredkujúci orgán, kontroly na všetkých úrovniach a v niektorých prípadoch aj štatutári inštitúcií, ktoré boli prijímateľmi finančnej pomoci z eurofondov. V každom prípade ide o nedostatočnú vecnú, finančnú a časovú kontrolu plnenia projektov a ich súladu s programom OPIS2 a štúdiou uskutočniteľnosti.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ani sa nečudujem, že niektoré krajiny, ktoré to všetko finančne ťahajú, majú už plné zuby európskeho molocha. Je mi z toho smutno. Odborníci v inštitúciách robili, čo bolo v ich silách a kompetencii. Tešili sa, že majú zaujímavú prácu... 

Načo to bolo dobré?

Ešte mnoho rokov budeme skúmať a interpretovať na konferenciách, v odborných a vedeckých publikáciách, záverečných a kvalifikačných prácach, či sa skutočne konali štrukturálne zmeny a či sa konečne približujeme k najvyspelejším krajinám. Bude to však lkanie nad rozliatym mliekom.

Budeme skúmať, čo sa podľa projektov malo urobiť a urobilo, čo sa malo urobiť a neurobilo a čo sa nemalo urobiť a urobilo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Budeme skúmať, aký je profesionálny a spoločenský efekt národných projektov.

Ako sa reálne zlepšili informačné služby pre vedu, výskum, vzdelávanie a zábavu? Aký je digitálny obsah, ktorý sa v projektoch akumuloval a kto za akých podmienok ho môže reálne využívať?

Trápny marketing a euroválov

To všetko bude mať zmysel, až keď opadne a doznie platená reklama potemkinovského typu, ktorá úspechy OPIS2 vykresľuje v ružových farbách, ako priam svetový unikát. RTVS a iní sú dozaista vďační za tie milióny z platenej reklamy. Ale, v duchu našej novej kultúry, sú to de facto korupčné peniaze od štátu. Našťastie, reklamy sú v slovenčine. Inak by sa na tom zabávala asi celá Európa a svet. Státisíce a zrejme až milióny eur, ktoré sa míňajú na marketing a propagáciu úspechov majú, samozrejme, najmä politickú motiváciu. Ak ide 80% verejných investícií z eurofondov, to sa fajne šafári, to sa super vládne. Aj v týchto voľbách ide len o to, kto sa zmocní euroválova. Prasiatka sa už tlačia a slintajú... 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď vajcia neznášame, aspoň musíme kotkodákať...

Len národná knižnica v Martine roku 2015 mala zvýšený rozpočet na publicitu a informovanosť z pôvodných 9 746 eur na 280 811 eur. Pán Lipták zistil, že národná knižnica v rámci publicity nakúpila vlani 100 bonboniérok za sumu 717 € spolu (objednávka SNK október 2015). Nuž, a faktúra za uvedené čokoládky je uvedená pod krycím názvom "publicita DIKDA". To, či Slovensko dospelo a skutočne vyrástlo, ako nám to vysvetľovali vyspelé deti v televíznych reklamách, to by sme mali vidieť v praxi. 

Dobré veci

Časť z tých 180 miliónov sa v projektoch využilo dobre. Dokladom toho je napríklad vybudovanie, osvojenie a využitie špičkovej infraštruktúry a skvelé výsledky národného projektu Digitálna audiovízia v gescii Národného filmového ústavu. Oceniť treba aj niektoré výsledky národných projektov Digitálna galéria (gestor Slovenská národná galéria), Digitálne múzeum (Múzeum SNP) a pod., v ktorých však nie je ani tak dôležitá samotná digitalizácia, ako skôr infraštruktúra, ochrana zbierok a nadobudnuté kompetencie, ktoré umožnia lepšie konzervovať a spravovať zbierky a objekty. Otáznik visí nad udržateľnosťou projektov tam, kde podstatu projektu zabezpečovali súkromné firmy. Ukazuje to už teraz, po skončení OPIS2, prázdnotou zívajúci Centrálny dátový archív za 33 miliónov eur v Univerzitnej knižnici a vtipná Maďaričova Slovakiana za 23 miliónov eur. Potlesk!!! 

Veľa obchodníkov, málo odborníkov

Súkromné firmy, ktoré na OPIS2 dobre zarobili, len robili to, čo majú robiť. Chceli zakázky a zisky. Smutné je, že často nekompetentní úradníci a politickí nominanti si myslia, že história sa začína ich nástupom do funkcií. Pre nich nie je dôležitý výsledok. Odborníci len mali povedať ČO a oni už nastavovali KOMU KOĽKO. Verejný záujem nie je dôležitý, veľké euráčiky išli hore komínom a ktovie kam... Nuž, nekompetentní úradníci sú požehnaním pre dravých obchodníkov.

Von s pravdou o cenách

Hanblivo a vyhýbavo sa obchádzajú fakty o tom, koľko to všetko stálo a čo sa reálne v projektoch OPIS2 urobilo. Niektorí manažéri, ktorí sú zodpovední za OPIS2 postupne začínajú používať budúci čas. Niečo v tom zmysle, že to, čo sa urobilo je priam geniálne, ale že vlastne až teraz sa všetko akoby začína. A to sa bude platiť už z ďalších verejných zdrojov. Tak to sľúbil Marek...

Kompetentných nemýli, že projekty sa skončili a všetko podľa projektov malo byť hotové teraznie v budúcnosti. Mali na to 180 miliónov. Za túto sumu mohli byť napríklad postavené tri špičkové nemocnice alebo 5-10 nových knižníc – len aby sme si vedeli predstaviť tú horibilnú sumu...

Dušan Katuščák

Dušan Katuščák

Bloger 
  • Počet článkov:  12
  •  | 
  • Páči sa:  30x

Prof. PhDr. Dušan Katuščák, PhD.Od roku 2000 do 04.05.2012 generálny riaditeľ Slovenskej národnej knižnice v Martine. Od 01.09.2012 prodekan pre vedu a výskum na Fakulte humanitných vied Žilinskej univerzity. V SNK pracoval od roku 1968. Oblasti profesionálneho záujmu: bibliografia, knižničná veda, štandardizácia, digitalizácia, informačná politika, informatizácia knižníc, dokumentácia kultúrneho dedičstva, ochrana písomného dedičstva. Vysokoškolský pedagóg. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu